KAŽDÝ DEŇ SA STÁVA TOĽKO HROZNÝCH VECÍ...

            Každý deň sa stáva toľko hrozných vecí, že máme pochybnosť, či tá troška dobra, ktoré vykonáme, má vôbec nejaký zmysel. Keď niekoľko tisíc kilometrov od nás ľudia umierajú od hladu, keď vojny zúria takmer v našej blízkosti, keď toľkí ľudia v našich mestách nemajú svoje domovy... Z tohto pohľadu vyzerá naša snaha o dobro naozaj ničotne a podobné úvahy nás môžu ochromiť a oslabiť.

            Nikto z nás ale nemá zachrániť celý svet!

            Nie sme povolaní k tomu, aby sme zachránili svet, aby sme vyriešili všetky problémy a pomohli všetkým ľuďom. Ale každý z nás má svoje jedinečné miesto a poslanie. Vo svojej rodine, na pracovisku, vo svete...

            Byť verný svojej malej úlohe je tým najliečivejším prostriedkom na choroby dnešnej doby.

            Neprestávajme preto prosiť Boha, aby nám pomohol jasne vidieť, čo je naším povolaním a aby nám dal silu prežiť toto povolanie s dôverou.

                                                                         (zdroj: Henri J. M. Nouwen: Chlieb na cestu)